Svätá Štyridsiatnica

Keď sa postíš od jedál, duša moja, bez toho, aby si sa očisťovala od vášní, nadarmo sa raduješ zo zdržanlivosti, pretože ak sa tá nestane pre teba príležitosťou k polepšeniu, si v nenávisti u Boha ako klamárka a stávaš sa podobnou vierolomným démonom, ktorí nikdy nejedia. Nerob zbytočným pôst tým, že hrešíš, ale zostaň neústupná voči nezriadeným hnutiam, uvedomujúc si, že stojíš pri ukrižovanom Spasiteľovi, alebo presnejšie, že si ukrižovaná spolu s Tým, ktorý bol za teba ukrižovaný, volajúc k nemu: spomeň si na mňa, Pane, keď prídeš do svojho kráľovstva.“

Tento tropár tretieho týždňa predpôstneho obdobia v byzantskej tradícii zhrňuje výstižným spôsobom to, čím je pôstne obdobie v ktorejkoľvek kresťanskej tradícii: pôst a zdržanlivosť sú daromné, ak nekorešpondujú so skutočným obrátením srdca.

Veľký pôst má štyridsať dní a má päť nedieľ – od pondelka prvého týždňa až do piatku pred Kvetnou nedeľou– a rozvíja týždne od pondelka do nedele, ponúkajúc týždennú cestu v ústrety nedeli, tak ako sám Veľký pôst je cestou k Pasche.

Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter. Sú zamerané na podstatu telesného a duchovného pôstu, ako vyjadrenia ľudskej pokory, ducha modlitby, milosrdenstva a poukazujú na význam pôstu v dejinách spásy.

Telesný pôst je dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál, mliečnych výrobkov, alkoholu a striedme požívanie rastlinných pokrmov. To v človeku umŕtvuje márnu žiadostivosť prieberčivosti, obžerstva a uschopňuje ho pociťovať a prijať Božiu blahodarnú silu. Podstata človeka je duchovno-telesná, a preto aj pôst má dva rozmery: okrem telesného pôstu má každý kresťan konať aj duchovný pôst.

Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí. Každý kresťan je pozvaný, aby sa viac pripodobnil Bohu, a to práve cez modlitbu, skutky pokory a milosrdenstva. Cirkev odporúča veriacim, aby sa v pôstnom čase intenzívnejšie venovali modlitbe, pôstu a dávali almužnu.

Januárové trojdnie modlitieb matiek

Bohozjavenie Pána 2024

Predvečer Bohozjavenia

Bohozjavenie nášho Spasiteľa Ježiša Krista

6. januára gréckokatolícka cirkev rovnako ako väčšina kresťanských cirkví slávi sviatok Bohozjavenia alebo celým názvom Sväté Bohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Niekedy sa tento sviatok nazýva aj Osvietenie (Prosviščénije), čo súvisí s krstom, keďže krst (resp. iniciačné sviatosti) sa v byzantskej tradícii často označuje ako osvietenie.

Bohozjavenie (Bohojavlénije) je druhým najväčším sviatkom v liturgickom roku gréckokatolíckej cirkvi – hneď po Pasche.

Pod názvom Bohozjavenie sa rozumie sviatok, pri ktorom sa spomína a oslavuje krst Ježiša Krista v Jordáne. Bohozjavením sa nazýva preto, že              pri krste sa zjavila Presvätá Trojica: Otec hlasom z neba, Syn bol pokrstený a Svätý Duch zostúpil v podobe holubice.