farnosť Jakubany

Uprostred augusta slávime posledný mariánsky sviatok v cirkevnom roku. Pred naším zrakom znova oživuje udalosť ukončenia pozemskej púte a jej slávny vstup do nebeskej slávy. Východná tradícia pomenovala túto premenu Máriinho života z pozemského na nebeský liturgickým názvom uspenie – zosnutie. A začala s úctou uspenskej Bohorodičky hneď po Efezskom koncile (r. 431). Tým sa odlišuje od západnej tradície, ktorá slávi sviatok od 7. stor, pod názvom Nanebovzatie Panny Márie.

Dnes, keď slávi Cirkev veľký sviatok nie je deň smútku. Naopak – dnešok nám ukazuje radostné víťazstvo ženy, ktorej Syn porazil dávneho nepriateľa. (Gn 3,15) A keďže Mária žila v neustálej blízkosti Krista, on si ju po smrti zobral k sebe. Ako každé dieťa, aj Ježiš obdivoval svoju mamu. A tak s dušou i telom vzal ju do nebeského príbytku. Toto učenie sa nenachádza v evanjeliu, no je súčasťou našej viery. Veľmi pekne o tomto dni hovoria naše bohoslužobné texty: „Sme šťastní, že si našou zástankyňou, deň a noc sa prihováraš za nás“. Mária je už doma. Dnes všetky deti Cirkvi slávia radostné zavŕšenie cesty Božej matky. Dnes sa tešíme z toho, že ona dosiahla cieľ.

Tropár, 1. hlas

Pri pôrode si panenstvo zachovala, Bohorodička,

pri smrti svet si neopustila.

Odišla si do večnej blaženosti,

Lebo si Matka Života

a svojimi modlitbami zbavuješ smrti naše duše.