farnosť Jakubany

Veľkosť sviatku Bohojavlénija môžeme vnímať v troch rovinách:

1. Príprava – tento sviatok má dni predprazdenstva a v mnohých rodinách sa večer pred Bohozjavením koná úplne rovnaká štedrá večera, ako pred Narodením Pána.

2. Liturgická oslava – je totožná v bohoslužbách ako pred sviatkom Roždestva, avšak už neoslavujeme Krista ako dieťa, ale ako dospelého muža, ktorý prijal krst od Jána Krstiteľa.

3. Presah do nášho života – s obľubou používame všakovaké požehnania a sväteniny (materiálne veci, ktorým Boh dáva skrze službu Cirkvi mimoriadne vlastnosti). Žiaden veľký sviatok sa nekoná inak ako tým, že všetci veriaci sú pomazaní na čele olejom a “ujedajú” si z chleba. Okrem toho požehnávame prvotiny ovocia, pokrmy, liečivé rastliny, bahniatka, vozidlá… Žiadne z týchto požehnaní nemá tak slávnostnú formu, ako “Veľké Jordánske svätenie vody”.

Netreba byť filozofom ani lekárom na to, aby sme uznali že voda je symbolom života. Okrem úlohy udržiavania života, má voda aj očistnú úlohu. Všetci, čo prišli za Jánom Krstiteľom absolvovali niečo, čím je v dnešnom ponímaní spoveď – vyznali sa Jánovi z hriechov a on im sprostredkoval Božie odpustenie. Na znak umytia hriechov, ich ponoril do vody. Keď tu zrazu stojí pred Jánom sám Boh – Ten, ktorý je bez hriechu. Logika velí, že Boh nehreší. A čo sa teda deje keď Kristus prijíma od Jána krst? Boh svojim zostúpením do vody ju požehná. Bez vody nieto života, a tak sa táto voda stáva úplne iná – je posvätná. Takúto vodu požehnáva službou Cirkvi sám Boh aj na tento sviatok. Veriaci si vodu berú domov a užívajú ju. Požehnaná voda tak vstupuje do nášho života. Touto vodou následne kňaz žehná príbytky.

A aby sme nezabudli: prečo sa sviatok volá Bohozjavenie? Lebo v tom istom čase a na tom istom mieste sa dajú vnímať zmyslami všetky tri osoby jediného Boha. Boh sa zjavuje (hlas Otca; Syn v ľudskom tele; Sv. Duch viditeľne zostupuje na Syna) a dáva nám vodu pre život.

Christós kreščájetsja! – Vo Jordani!