farnosť Jakubany

V byzantskom obrade obdobia pôstu,  pre Paschou, je známy ako Veľký pôst. Nazýva sa Veľký pôst nielen pre svoju dĺžku (sedem týždňov), ale hlavne pre svoj význam pre duchovnú obnovu veriacich. V cirkevnej slovančine sa Veľký pôst nazýva Svjata Četyredesiatnica, čo znamená Svätá Štyridsiatnica. Veľký pôst možno opísať ako štyridsaťdňové obdobie modlitby, pokánia a duchovných cvičení v príprave na správne slávenie Paschy.

Veľký pôst, ako ho poznáme dnes, je výsledkom veľmi zložitého historického vývoja, ktorého nie všetky etapy boli dosiaľ dostatočne objasnené. Zdá sa, že v druhom storočí Cirkev poznala len veľmi krátky pôst (jeden alebo dva dni) pred Paschou. V treťom storočí sa pôst pred Paschou rozšíril na celý týždeň, ktorý poznáme pod názvom Strastný alebo Svätý týždeň.

Podľa byzantskej tradície sa pôstna disciplína skladá z troch samostatných častí; 1. telesný alebo vonkajší pôst, ktorý zahŕňa zdržiavanie od určitých jedál, nápojov a zábavy; 2. duchovný alebo vnútorný pôst, ktorý pozostáva zo zdržiavania sa „všetkého zla“ – hriechu; 3. duchovná obnova, ktorá sa dosahuje praktizovaním čností a dobrých skutkov.

Telesný pôst, nazývaný aj asketický pôst, sa vyvinul najmä pod vplyvom mníšskej disciplíny a stal sa veľmi prísnym, ako to opisuje svätý Teodor Studita († 826): „Počas Veľkého pôstu jeme len raz denne, okolo deviatej hodiny (t. j. o 15:00 hod.), pričom konzumujeme iba suché jedlo a zeleninu bez oleja; nepijeme ani víno, s výnimkou soboty a nedele, keď je povolené jesť aj ryby. Počas Veľkého (Svätého) týždňa zachovávame, nakoľko je to možné, úplný pôst bez vína a oleja až do noci (Svätej) soboty.“ (porov. Chron. Katech. 9)

Svätý Teodor, ktorý dodržiaval umiernenú mníšsku disciplínu, dáva nasledovnú radu: „Čo sa týka množstva a kvality jedla, mal by si sa postiť toľko, koľko tvoje telo dokáže zniesť.“ (porov. Epištolár, 1. II, 135. list) Ten istý princíp by sa mal uplatňovať aj dnes, keďže naše pôstne pravidlá predpisujú len symbolický pôst.

Aby sa počas pôstu vytvorila atmosféra modlitby, Otcovia trvali na úplnej zdržanlivosti od všetkých druhov zábav, t. j. od hudby, tanca, večierkov počas pôstu (porov. Homília proti opilcom, 1 – 2), a svätý Ján Zlatoústy karhal tých, ktorí sa počas Veľkého pôstu „opovážili zúčastniť na konských dostihoch“ (porov. Homília na Genezis VI, 1). Tento bod pôstu by mal byť dnes zdôrazňovaný, keďže naše mladšie generácie sužuje mánia zabávania sa.

Duchovný alebo vnútorný pôst, ktorý spočíva v zdržanlivosti od všetkého zlého – najmä od ťažkého hriechu – je najpodstatnejšou časťou pôstu. Svätý Ján Zlatoústy učil, že „hodnota pôstu nespočíva ani tak v zdržanlivosti od jedla, ako skôr v upustení od hriešnych zvyklostí“ (porov. Homília o sochách III, 11).

Modlitba

„Keďže sme boli zranení hriechom, musíme ho liečiť pokáním. Ale pokánie bez pôstu je bezcenné. Nuž pôstom sa ospravedlňte pred Bohom!“

Svätý Bazil, Homília o Pôste I,

Zdroj: https://svetkrestanstva.postoj.sk/100280/svaeta-styridsiatnica-tradicny-zvyk-byzantskeho-obradu