farnosť Jakubany

Názov žiadateľa: Gréckokatolícka cirkev, farnosť Jakubany

Názov projektu: Obnova fasády a strechy Gréckokatolíckeho chrámu svätých Petra a Pavla

Miesto realizácie akcie/projektu: Chrám sv. apoštolov Petra a Pavla v Jakubanoch, súpisné číslo 510

Číslo zmluvy : MK-6184/2022-180

Schválená výška dotácie: 300 000,00€

Hlavným cieľom podporeného projektu bola obnova sakrálneho objektu zaradeného do registra nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok- Gréckokatolíckeho chrámu sv. apoštolov  Petra a Pavla v Jakubanoch. Chrám je postavený v secesnom štýle inšpirovaný byzantskými a románskymi prvkami a tiež slohom Modern. Základy chrámu sa položili v roku 1904 a posvätený bol v roku 1911.Chrám má pôdorys gréckeho kríža. Jeho rozloha je 480 m² a má výšku 50 m a na vrchol veže vedie 120 schodov.

V rámci projektu boli opravené najviac poškodené časti strechy, fasády a čiastočná výmena okenných výplní. Cieľom žiadateľa je zachovávať chrám a jeho kultúrnu, národnú a duchovnú hodnotu pre budúce generácie, nakoľko je chrám ojedinelou stavbou svojho druhu v celej strednej Európe. Obnovený chrám bude využívaný na rôzne náboženské aktivity a uskutočnenie liturgií pre členov cirkvi. Dostupný je aj pre širokú verejnosť, ktorá má záujem navštíviť chrám ako národnú kultúrnu pamiatku. Prostredníctvom zrealizovaného projektu sa prispieva k zvyšovaniu kvality života obyvateľov obce Jakubany. Podporeným projektom sa prispieva k budovaniu a posilňovaniu spoločnej identity a vzťahov v komunite.

Z rozpočtu stavby predloženým po uskutočnení výberu zhotoviteľa, na základe zákona o verejnom obstarávaní,  bola dotácia z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky použitá na obnovu vonkajšej fasády na chráme, opravy omietok, výmeny strešnej krytiny, opravu krovu a výmenu okien . Obnovu  schválil aj Krajský pamiatkový úrad, ktorý počas celej realizácie obnovy chrámu dohliadal na konkrétne stavebné práce.

V osobách sv. apoštolov Petra a Pavla vidíme prácu všetkých apoštolov, ale týchto oslavujeme zvlášť, lebo si to zaslúžili za svoju veľkú horlivosť, obetavosť a utrpenie, ktoré prežili pri šírení kresťanstva. Všetci apoštoli, okrem apoštola Pavla, boli “svedkami” pozemského života Ježiša Krista. O živote a činnosti sv. Petra a Pavla. sa zachovali pomerne obšírne historické údaje (v evanjeliách, v Skutkoch apoštolov, v spisoch cirkevných Otcov a apologétov).

Sv. Peter (pôvodné meno Šimon zmenil po Ježišovom pozvaní za “rybára ľudí” na Peter – Skala) bol vždy v blízkosti Ježiša Krista počas jeho pozemského účinkovania. Je svedkom jeho premenenia na hore Tábor, v mene všetkých apoštolov vyznáva jeho božstvo, so svätým Jánom pripravuje veľkonočnú večeru a Pán za seba i za neho zaplatil chrámovú daň.

Sv. Pavol (pôvodné meno Šavol) nepatril k dvanástim vyvoleným a povolaným apoštolom. Za svoju horlivosť a obetavosť dostal titul apoštol. Jediný z apoštolov mal vysoké vzdelanie a bol rímskym občanom.

Úcta svätých apoštolov vzhľadom na ich veľký význam v Cirkvi sa vlastne začala od okamihu ich smrti. Ich hroby boli kresťanom dôverne známe a tešili sa veľkej úcte. Dosvedčuje to aj skutočnosť, že v 4. storočí je ich úcta rozšírená tak na Východe, ako aj na Západe. V roku 258 ich kresťania ukryli v katakombách sv. Sebastiána, odtiaľ ich v 4. storočí slávnostne preniesli do baziliky, ktorú dal na mieste Petrovho umučenia postaviť cisár Konštantín.

Je to najväčší sviatok tohto proroka, ktorý bol známy už v 4. storočí. Svätý Augustín hovorí: „V celom kresťanskom svete je slávený iba deň narodenia Ježiša Krista a sv. Jána Krstiteľa.“ (Narodenie Panny Márie vtedy ešte nebolo známe ako sviatok).

 Východná cirkev sa s osobitnou úctou vinie k tomuto svätcovi. Svedčí o tom veľký počet chrámov zasvätených jeho úcte a až 6 sviatkov na jeho česť v priebehu roka – počatie, narodenie, sťatie hlavy, prvé a druhé nájdenie hlavy, tretie nájdenie hlavy a zhromaždenie k Jánovi Krstiteľovi.

Deväť mesiacov po tom, ako sa archanjel Gabriel zjavil Zachariášovi a zvestoval mu narodenie syna sa narodil tento veľký Pánov Predchodca Ján. Po uplynutí ďalších ôsmich dní, ktoré boli potrebné podľa Mojžišovho zákona na obriezku a pomenovanie dieťaťa, sa zišli príbuzní Zachariáša a Alžbety. Keď sa opýtali otca, aké meno by chcel dať synovi, nemý napísal na tabuľku Ján.  Zachariášovi sa rozviazal jazyk a začal prorokovať.

Veľký a svetlý sviatok Paschy sa završuje o nič menej veľkým a svetlým sviatkom Svätej Päťdesiatnice. Po sviatku Narodenia, Bohozjavenia a Vzkriesenia patrí tento sviatok k najväčším sviatkom nášho cirkevného roka. Zostúpenie Svätého Ducha je vrcholom a spečatením celého diela spásy ľudského rodu, ktoré uskutočnil Boží Syn. Na deň Sv. Päťdesiatnice sám Svätý Ducha pomazal apoštolov a urobil z nich ohlasovateľov Kristovho Evanjelia. V deň Zoslania Svätého Ducha sa rodí a začína pôsobiť Kristova Cirkev. Svätý Ducha ju vedie, posväcuje, osvecuje a udržuje na ceste pravdy. Hlavnou témou sviatku Päťdesiatnice pre novozákonnú Cirkev je udalosť príchodu Svätého Ducha na apoštolov. Preto má tento sviatok aj pomenovanie Deň Zoslania Svätého Ducha alebo Deň Svätej Trojice. V pondelok po sviatku Päťdesiatnice slávi naša Cirkev sviatok Svätého Ducha.

Sviatok Pánovho Nanebovstúpenia pripadá vždy na štvrtok 40. dňa po Kristovom Vzkriesení. Je to jeden z veľkých Pánových sviatkov a má deväť dní poprazdenstva. Obsah sviatku tvorí udalosť Kristovho vystúpenia do neba a jej význam pre Krista i pre nás. Sv. Ján Zlatoústy vo svojej homílii na nanebovstúpenie hovorí: „Dnes je ľudský rod úplne zmierený s Bohom. Zmizol dávny a vražedný boj. My, ktorí sme neboli hodní života na zemi – vystúpili sme do neba. Dnes sa stávame dedičmi Božieho kráľovstva, my, čo si nezaslúžime ani pozemské, vystupujeme do neba a získavame za dedičstvo prestol kráľ a Pána. Ľudská prirodzenosť, pred ktorou cherubín strážil raj, bola pozdvihnutá nad všetkých cherubínov.

Pascha – zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je najstarší, najväčší a najradostnejší sviatok liturgického roku. V liturgických knihách môžeme nájsť aj ďalšie pomenovania pre tento sviatok: Svätá a Veľká nedeľa Paschy, Svätá Pascha, Deň svätej Paschy, Svetlé Kristovo vzkriesenie.

Slovo Pascha pochádza z hebrejského slova Pesach, čo znamená prechod. Historický základ sviatku je v pobyte Izraelitov v Egypte, kde boli otrokmi Egypťanov. Boh posiela vodcu Mojžiša, aby ich vyviedol zo zajatia. Po vyslobodení z Egypta, previedol Boh Izraelitov cez Červené more ako po súši. Toto bol ten prechod. Židia potom každoročne spomínali na udalosť východu – prechodu zo zajatia práve na Veľkú noc.

Pre apoštolov a prvých kresťanov sa Pascha – prechod stala symbolom iného prechodu. Prechodu Ježiša Krista zo života do smrti a zo smrti do života.

CHRISTOS VOSKRESE!