Sláva Isusu Christu!

          Drahí veriaci,

je tu čas, kedy viac putujeme na pútnické miesta. V čom však spočíva hlbší význam putovania na posvätné miesto? Keď začneme listovať stránkami Biblie, vidíme, že dejiny Božieho ľudu sú vlastne dejinami ľudu, ktorý neustále putuje a neustále čosi hľadá. V skutočnosti hľadá Božiu prítomnosť. Sme potomkami tých, ktorí nám odovzdali svoju vieru a ich život viery bol možný tiež len vďaka ich predchodcom ktorí obrazne, ale i reálne, nastúpili na cestu vieru, duchovne i fyzicky putovali aby priniesli aj iným vieru. Aj my o sebe môžeme povedať, že sme len jedným ohnivkom dlhého reťazca putovania a odovzdávania svedectva viery. V duchovnom putovaní Cirkvi, ktorá je nazývaná aj Cirkvou putujúcou, si uvedomujeme, že kráčame ako spoločenstvo, ako CirkevPutujúca Cirkev si uvedomuje potrebu sústrediť sa na podstatné, na to čo je bytostné.
Známy kazateľský príbeh hovorí o istom pútnikovi, ktorý hľadal svätosť, hľadal nejaký vzor. Putoval po rozličných miestach a dopočul sa, že kdesi žije istý svätý muž. Došiel teda k nemu pre nejakú duchovnú radu. Keď príde, do jeho domu, do jeho izby, pozerá a vidí, že izba je skoro prázdna, je tam len posteľ, stôl, stolička. Hovorí mu: „Kde máte všetky veci, kde máte nábytok? Kde máte nejaké veci, ktoré by ste potrebovali?“
A tento svätý muž sa ho pýta: „No a ty kde máš svoje veci?“
Pútnik odpovedá: „No, ja si veľa nenesiem, ja som tu len prechodne.“ Nato svätý muž odpovedá: “Aj ja som tu len prechodne.“
Hľa, poučenie pre život každého z nás. Nech by sme si akokoľvek o sebe mysleli, že sme tu už naozaj natrvalo, že potrebujeme k životu to, to a to, nakoniec si zisťujeme, že kdekoľvek by sme boli a čokoľvek by sme robili – sme tu naozaj len prechodne. Aj toto nám pripomína duch putovania a duchovná dispozícia pútnika. Všetky cesty našich pútí nech v skutočnosti vedú k tomu duchovému chrámu, ktorým je Kristus, ten ktorý je Cesta, Pravda a Život. K tomuto cieľu každý nakoniec príde. Avšak niekto sa tam môže dostaviť bez prípravy a s prekvapením, že vlastne o cieli tejto cesty nevedel, či dokonca ho odmietal, alebo môže ísť do cieľa tejto cesty pripravený na splnenie toho očakávania, ktoré ho sprevádzalo počas celého jeho putovania. Sme kresťania, lebo veríme, že náš život má zmysel a že má aj konkrétny cieľ. Tento cieľ chceme neustále hlbšie spoznávať v spoločenstve ostatných putujúcich, vedomí si závislosti jeden od druhého, vedomí si aj toho, že na ceste ku Kristovi potrebujeme v prvom rade otvorené srdce a až potom všetko ostatné a že každá vynaložená námaha stojí za to.

(podľa – http://sk.radiovaticana.va/- krátené)