farnosť Jakubany

Názov žiadateľa: Gréckokatolícka cirkev, farnosť Jakubany

Názov projektu: Obnova fasády a strechy Gréckokatolíckeho chrámu svätých Petra a Pavla

Miesto realizácie akcie/projektu: Chrám sv. apoštolov Petra a Pavla v Jakubanoch, súpisné číslo 510

Číslo zmluvy : MK-6184/2022-180

Schválená výška dotácie: 300 000,00€

Hlavným cieľom podporeného projektu bola obnova sakrálneho objektu zaradeného do registra nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok- Gréckokatolíckeho chrámu sv. apoštolov  Petra a Pavla v Jakubanoch. Chrám je postavený v secesnom štýle inšpirovaný byzantskými a románskymi prvkami a tiež slohom Modern. Základy chrámu sa položili v roku 1904 a posvätený bol v roku 1911.Chrám má pôdorys gréckeho kríža. Jeho rozloha je 480 m² a má výšku 50 m a na vrchol veže vedie 120 schodov.

V rámci projektu boli opravené najviac poškodené časti strechy, fasády a čiastočná výmena okenných výplní. Cieľom žiadateľa je zachovávať chrám a jeho kultúrnu, národnú a duchovnú hodnotu pre budúce generácie, nakoľko je chrám ojedinelou stavbou svojho druhu v celej strednej Európe. Obnovený chrám bude využívaný na rôzne náboženské aktivity a uskutočnenie liturgií pre členov cirkvi. Dostupný je aj pre širokú verejnosť, ktorá má záujem navštíviť chrám ako národnú kultúrnu pamiatku. Prostredníctvom zrealizovaného projektu sa prispieva k zvyšovaniu kvality života obyvateľov obce Jakubany. Podporeným projektom sa prispieva k budovaniu a posilňovaniu spoločnej identity a vzťahov v komunite.

Z rozpočtu stavby predloženým po uskutočnení výberu zhotoviteľa, na základe zákona o verejnom obstarávaní,  bola dotácia z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky použitá na obnovu vonkajšej fasády na chráme, opravy omietok, výmeny strešnej krytiny, opravu krovu a výmenu okien . Obnovu  schválil aj Krajský pamiatkový úrad, ktorý počas celej realizácie obnovy chrámu dohliadal na konkrétne stavebné práce.

Veľký a svetlý sviatok Paschy sa završuje o nič menej veľkým a svetlým sviatkom Svätej Päťdesiatnice. Po sviatku Narodenia, Bohozjavenia a Vzkriesenia patrí tento sviatok k najväčším sviatkom nášho cirkevného roka. Zostúpenie Svätého Ducha je vrcholom a spečatením celého diela spásy ľudského rodu, ktoré uskutočnil Boží Syn. Na deň Sv. Päťdesiatnice sám Svätý Ducha pomazal apoštolov a urobil z nich ohlasovateľov Kristovho Evanjelia. V deň Zoslania Svätého Ducha sa rodí a začína pôsobiť Kristova Cirkev. Svätý Ducha ju vedie, posväcuje, osvecuje a udržuje na ceste pravdy. Hlavnou témou sviatku Päťdesiatnice pre novozákonnú Cirkev je udalosť príchodu Svätého Ducha na apoštolov. Preto má tento sviatok aj pomenovanie Deň Zoslania Svätého Ducha alebo Deň Svätej Trojice. V pondelok po sviatku Päťdesiatnice slávi naša Cirkev sviatok Svätého Ducha.

Sviatok Pánovho Nanebovstúpenia pripadá vždy na štvrtok 40. dňa po Kristovom Vzkriesení. Je to jeden z veľkých Pánových sviatkov a má deväť dní poprazdenstva. Obsah sviatku tvorí udalosť Kristovho vystúpenia do neba a jej význam pre Krista i pre nás. Sv. Ján Zlatoústy vo svojej homílii na nanebovstúpenie hovorí: „Dnes je ľudský rod úplne zmierený s Bohom. Zmizol dávny a vražedný boj. My, ktorí sme neboli hodní života na zemi – vystúpili sme do neba. Dnes sa stávame dedičmi Božieho kráľovstva, my, čo si nezaslúžime ani pozemské, vystupujeme do neba a získavame za dedičstvo prestol kráľ a Pána. Ľudská prirodzenosť, pred ktorou cherubín strážil raj, bola pozdvihnutá nad všetkých cherubínov.

Pascha – zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je najstarší, najväčší a najradostnejší sviatok liturgického roku. V liturgických knihách môžeme nájsť aj ďalšie pomenovania pre tento sviatok: Svätá a Veľká nedeľa Paschy, Svätá Pascha, Deň svätej Paschy, Svetlé Kristovo vzkriesenie.

Slovo Pascha pochádza z hebrejského slova Pesach, čo znamená prechod. Historický základ sviatku je v pobyte Izraelitov v Egypte, kde boli otrokmi Egypťanov. Boh posiela vodcu Mojžiša, aby ich vyviedol zo zajatia. Po vyslobodení z Egypta, previedol Boh Izraelitov cez Červené more ako po súši. Toto bol ten prechod. Židia potom každoročne spomínali na udalosť východu – prechodu zo zajatia práve na Veľkú noc.

Pre apoštolov a prvých kresťanov sa Pascha – prechod stala symbolom iného prechodu. Prechodu Ježiša Krista zo života do smrti a zo smrti do života.

CHRISTOS VOSKRESE!

Sviatok sa slávi 25. marca kvôli tomu, že Narodenie Pána sa slávi deväť mesiacov po Zvestovaní. Okrem toho existovala starodávna tradícia, podľa ktorej 25. marca sa udialo stvorenie sveta, vtelenie Božieho Syna aj jeho smrť na kríži. Alexandrijská paschálna kronika z r. 624 a Carihradská paschálna kronika zo začiatku VII. stor. uvádzajú ako dátum sviatku Zvestovania – 25. marec.

Bohoslužby sviatku Zvestovania sú plné slávnostných, oslavných a radostných hymnov. Veľakrát sa opakuje známy pozdrav anjela: „Raduj sa!“ Hlavné dôvody pre túto svätú a nadpozemskú radosť sú tieto: vtelenie Božieho Syna, privilégium bohomaterstva a panenstva, spása ľudstva. Na radosti Zvestovania má účasť nebo, zem a celé stvorenie. Anjel hovorí s Presvätou Bohorodičkou s najväčšou úctou a má pre ňu, ako Božiu matku, slová najvyššej pochvaly a obdivu.

Nasledujúci deň po sviatku slávi Východná cirkev Zhromaždenie k archanjelovi Gabrielovi. Ide o starodávny zvyk Východnej cirkvi, že nasledujúci deň po veľkom sviatku sa uctievajú tie osoby, ktoré sa významne zúčastnili na udalosti sviatku.

V pondelok, 3. marca 2025 sa podľa Gregoriánskeho (tohto roku aj podľa Juliánskeho) kalendára v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku začína tzv. Svätá Štyridsiatnica alebo Veľký pôst. Ide o štyridsaťdňové pôstne obdobie prípravy zamerané na Veľkú noc, ktorá sa v Gréckokatolíckej cirkvi nazýva Pascha. Pôstna liturgia pripravuje na slávenie veľkonočného (paschálneho) tajomstva jednak katechumenov (ohlásených čakateľov na krst), pričom za nich v liturgii prednáša osobitné modlitby, ako aj veriacich tým, že im pripomína krst, ktorí prijali a pobáda ich k pokániu.

Podľa Pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (schválenej Radou hierarchov) je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny alebo strohý pôst, t.j. platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom – teda je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie. V stredy a piatky počas Štyridsiatnice sa zachováva zdržanlivosť od mäsa (požívajú sa bezmäsité pokrmy).

Cieľ a znaky Štyridsiatnice

Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter. Sú zamerané na podstatu telesného a duchovného pôstu, ako vyjadrenia ľudskej pokory, ducha modlitby, milosrdenstva a poukazujú na význam pôstu v dejinách spásy.

Telesný pôst je dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál, mliečnych výrobkov, a striedme požívanie rastlinných pokrmov. To v človeku umŕtvuje márnu žiadostivosť prieberčivosti, obžerstva a uschopňuje ho pociťovať a prijať Božiu blahodarnú silu. Podstata človeka je duchovno-telesná, a preto aj pôst má dva rozmery: okrem telesného pôstu má každý kresťan konať aj duchovný pôst.

Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí. Každý kresťan je pozvaný, aby sa viac pripodobnil Bohu, a to práve cez modlitbu, skutky pokory a milosrdenstva. Cirkev odporúča veriacim, aby sa v pôstnom čase intenzívnejšie venovali modlitbe, pôstu a dávali almužnu.