farnosť Jakubany

Legendy zo života sv. Mikuláša

Sv. Mikuláš, arcibiskup Lykijskej Myry, je príkladom obetavej lásky k blížnemu a milosrdného prístupu k človeku.

Život sv. Mikuláša je okrášlený množstvom legiend. Napriek mnohým legendám z jeho života je nutné konštatovať, že sv. Mikuláš bol v svojej dobe výnimočnou osobnosťou, ktorá vyvolala nezvyčajnú pozornosť a úctu.

Predstavme si  aspoň jednu.

Legenda o lodiach vezúcich pšenicu

V čase veľkého hladomoru v Lýkii náhodou pristáli v prístave lode z Alexandrie naložené obilím. Svätý Mikuláš sa zjavil lodníkom a poprosil ich, aby dali časť nákladu hladujúcim. Spočiatku sa zdráhali, pretože náklad mali presne odvážený, niesli zaň zodpovednosť a báli sa prípadného trestu. Napokon im však časť predsa len dali.

Keď sa doplavili do Konštantínopolu, zistili, že nič z nákladu im nechýba a obilie, ktoré Mikuláš rozdal hladujúcim, vystalo ešte na ďalšie dva roky a aj na zasiatie.

Evanjelium nehovorí nič o udalosti uvedenia do chrámu. Základom tohto sviatku, ako aj sviatku Narodenia a Zosnutia Presvätej Bohorodičky je tradícia Cirkvi a apokryfné spisy, predovšetkým Jakubovo protoevanjelium a Evanjelium Pseudo Matúša. Odtiaľ sa dozvedáme, že rodičia Prečistej Panny Márie sv. Joachim a Anna, boli bezdetní, a preto dali sľub, že ak sa im narodí dieťa, dajú ho na službu Bohu do Jeruzalemského chrámu. Boh vypočul ich modlitby a daroval im dcéru. A keď mala tri roky, rodičia ju priviedli do chrámu a odovzdali do rúk veľkňaza Zachariáša, otca sv. Jána Krstiteľa a Predchodcu. Tam Presvätá Bohorodička prebývala viac rokov až dovtedy, kým ako dospelé dievča nebola zasnúbená so sv. Jozefom.

Archanjel Michal (hebr. “Mich-a-e-l” – “Kto je ako Boh?”) je vodcom nebeských zástupov (Joz 5.14). Spoločne s ním sa 8.11 slávi sviatok ostatných beztelesných mocností. Preto sa tento sviatok nazýva zborom. Pre oslavu anjelov bol vybraný mesiac november – 9 mesiac od marca (kedy sa pôvodne začínal rok) – na počesť deviatich anjelských chórov (anjeli – Rim 8,38; archanjeli 1Sol 4,15; cherubíni Gn 3,24; serafíni – Iz 6,2; tróny, panstvá, kniežatstvá, mocnosti – Kol 1,16; Rim 8,38; sily Ef 1,21.1

Sv. Michal je jedným z hlavných anjelov. Grécki otcovia (sv. Bazil a ostatní) hovoria, že Michal je najvyšší spomedzi všetkých anjelov, iní (sv. Bonaventúra), že je najvyšším spomedzi serafínov (prvého z deviatich anjelských chórov).

Úcta k sv. Michalovi je veľmi stará a rozšírená. Od raných kresťanských čias si ho uctievali kresťania ako svojho patróna. Traduje sa viacero udalostí, pri ktorých sa zjavil a pomohol k víťazstvu nad pohanmi alebo ochránil pred nebezpečenstvom.

Modlitba k sv. Michalovi Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen

Medzi mariánskymi (borodičnými) sviatkami nášho cirkevného roka si osobitnú pozornosť zaslúži sviatok Pokrov – Ochrana Presvätej Bohorodičky (Presvätej Bohorodičky Ochrankyne). Kult Božej Matky ako Ochrankyne bol na Rusi a v mnohých slovanských národoch veľmi živý.

Cirkev stále oslavovala Presvätú Bohorodičku ako ochrankyňu a zástankyňu kresťanov, ktorá sa svojimi modlitbami prihovára pred Bohom za nás hriešnych. Pomoc Presvätej Bohorodičky sa veľakrát prejavila v rôznych situáciách jednotlivcom i skupinám ľudí. Cirkev si tak 1. októbra na sviatok Pokrova – ochrany Presvätej Bohorodičky pripomína neustálu ochranu kresťanov Božou Matkou. Tento sviatok je príležitosťou, aby sme prejavili Presvätej Bohorodičke svoju lásku a vďačnosť; je tiež dňom radostnej oslavy a zvelebovania jej ochrany a zástupníctva.

Duchovný význam sviatku:

Udalosť Premenenia Pána jasne ukázala, ako sú v Ježišovi Kristovi nerozlučne spojené dve prirodzenosti – božská a ľudská. Počas premenenia sa Kristova božská prirodzenosť nezmenila, ale zjavila sa iba v Jeho ľudskej prirodzenosti. Podľa Jána Zlatoústeho sa to stalo, „aby nám ukázal budúcu premenu našej povahy a Jeho budúcnosť prichádzajúcu na oblakoch v sláve s anjelmi“. Zároveň je aj Božím zjavením, ako píše apoštol Pavol. “Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú. Ale nám to Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny.“ ( 1 Kor 2, 9-10)

Premenenie Pána sa objavuje aj ako zjavenie sa troch osôb Najsvätejšej Trojice: Otca, svedčiaceho hlasom, Syna a Svätého Ducha, zjavujúceho sa v podobe jasného oblaku. Symbolická je aj prítomnosť dvoch starozákonných prorokov Mojžiša a Eliáša. Slovami Jána Zlatoústeho sa objavil „jeden, ktorý zomrel, a druhý, ktorý ešte nezažil smrť“, aby ukázal, že „Kristus má moc nad životom a smrťou, vládne nad nebom a zemou“. Potom, čo sa Pán premenil pred apoštolmi, akoby im otvoril závoj budúcnosti a zjavil sa ako Boží Syn, pán života a smrti. Takto vopred uistil učeníkov, že jeho bezprostredné utrpenie nie je porážka a hanba, ale víťazstvo a sláva, korunované zmŕtvychvstaním.