Filipovka

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku vstúpila vo štvrtok 15. novembra do pôstneho obdobia pred sviatkami Narodenia Pána, známeho najmä pod názvom „Filipovka“, pretože začína deň po sviatku sv. apoštola Filipa.

Obdobie Filipovky, do ktorého sme vstúpili, je aj napriek tomu, že mu často nevenujeme takú pozornosť ako Veľkému pôstu, dôležitým pozvaním k úprimnej príprave na sviatky Pánovho narodenia. Cirkev vždy predkladala veriacim obdobie pôstu ako pozvanie k prehĺbeniu vzťahu s Bohom, sebou samým i ostatnými ľuďmi. Pôst je obdobím, ktoré nás pozýva priblížiť sa k Bohu zložiac masky, ktoré každodenne nosíme a za ktoré sa skrývame, aby sme tak ešte intenzívnejšie a hlbšie zakúsili, ako veľmi potrebujeme jeho lásku a odpustenie.

Jediným a skutočným zmyslom Filipovky je totiž to, aby nám pomohla sviatky Narodenia Pána prežiť v čo najhlbšej radosti z prítomnosti toho, ktorý sa túžil priblížiť človeku tak veľmi, že sa stal jedným z nás.

Narodenie Presvätej Bohorodičky

Narodila sa Tá, ktorá sa stane Mostom medzi Nebom a zemou, Tá, ktorá sa stane Dvermi, cez ktoré prišiel na svet Spasiteľ, Dvermi, ktoré otvoria Nebo. Bez narodenia Presvätej Bohorodičky by nedošlo k vteleniu Ježiša Krista bez vtelenia by nebola možná spása človeka.

Sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky je pre nás začiatkom všetkých sviatkov, pretože je prvým veľkým sviatkom v cirkevnom roku. Presvätá Bohorodička sa  narodila ako posledné ohnivko dlhej reťaze ľudí, mužov a žien, ktorí počas celej histórie ľudstva bojovali za duchovnú čistotu, bojovali za vieru, bojovali za to, aby na prvom mieste v ich živote bol Boh, aby sa Mu klaňali v pravde a slúžili Mu so všetkou vernosťou.

Hovoriac o narodení je treba povedať, že Presvätá Bohorodička sa narodila prirodzene, tak ako sa rodíme my všetci. Ona bola podobná nám vo všetkom. Avšak tak milovala Boha, že nevykonala žiaden hriech, nemala osobného hriechu.

Preto sa radujme z tohto sviatku, lebo je začiatkom nasej spásy. Hľaďme na Ňu a rozjímajme o Nej s láskou, prosme Ju, aby sme Ju dokázali zbožne milovať, klaňať sa Jej tak, aby sme sa stali hodnými prebývať s Ňou aj vo večnosti.

Slávnostná poklona prečistým tajomstvám tela a krvi nášho Pána Ježiša Krista

Drahí bratia a sestry, veľká milosť,
,,Chlieb nadprirodzený, po ktorom túžia anjeli i archanjeli, dnes sa nám zjavuje na oltári a dáva sa ľuďom za pokrm …“
Týmito slovami začína tropár dnešného sviatku. Veľká milosť pre človeka. Ježišovo gesto uskutočnené s apoštolmi pri Poslednej večeri je vrcholným vďakyvzdaním Otcovi za jeho lásku, za jeho milosrdenstvo. Pojem eucharistia pochádza z gréckeho ,,εὐχαρίστειν eucharistein“ eucharistia, teda vďakyvzdanie. Je to sviatosť, vrcholné vďakyvzdanie Otcovi, ktorý nás tak veľmi miloval, že nám dal svojho Syna, z lásky. Preto slovo Eucharistia v sebe zahŕňa celé to gesto, ktoré je spoločným gestom Boha a človeka, gestom Ježiša Krista, pravého Boha a pravého človeka.
Ani tie najkrajšie bytosti ako anjeli a archanjeli Ho nemôžu prijímať. ,,O aká hĺbka Božej lásky …“ Preto keď pristupujeme k Eucharistii robme to ,,so stráchom Božim i so viroju“ teda s Božou bázňou a vierou, aby pre mňa bola táto sviatosť liekom a pokrmom na ceste do večného života a tým najkrajším gestom lásky pre človeka.

Nanebovstúpenie nášho Pána Ježiša Krista

Sviatok Pánovho Nanebovstúpenia pripadá vždy na štvrtok 40. dňa po Kristovom Vzkriesení. Je to jeden z veľkých Pánových sviatkov a má deväť dní poprazdenstva. Obsah sviatku tvorí udalosť Kristovho vystúpenia do neba a jej význam pre Krista i pre nás. Sv. Ján Zlatoústy vo svojej homílii na nanebovstúpenie hovorí: „Dnes je ľudský rod úplne zmierený s Bohom. Zmizol dávny a vražedný boj. My, ktorí sme

neboli hodní života na zemi – vystúpili sme do neba. Dnes sa stávame dedičmi Božieho kráľovstva, my, čo si nezaslúžime ani pozemské, vystupujeme do neba a získavame za dedičstvo prestol kráľ a Pána. Ľudská prirodzenosť, pred ktorou cherubín strážil raj, bola pozdvihnutá nad všetkých cherubínov. V prameňoch prvých troch storočí nie je nijaká zmienka o tomto sviatku. Nespomína ho ani cirkevný spisovateľ Origenes (+ okolo r. 251), ktorý vymenúva kresťanské sviatky v ôsmej knihe svojho diela „Contra Celsus“. Znalci obradu sú toho názoru, že v prvých troch storočiach sa slávil tento sviatok spolu so sviatkom Zostúpenia Svätého Ducha. Silvia Aquitánska nenazýva tento sviatok Nanebovstúpenie, ale len „štyridsiatym dňom po Pasche“. V 4. stor. sa sviatok Pánovho nanebovstúpenia stáva všeobecne známym. Sviatok Nanebovstúpenia bol ozdobený homíliami sv. Jána Zlatoústeho, sv. Gregora Nysského, sv. Epifána Cyperského, Leva Veľkého a ďalších. V 4. stor. dala cisárovná Helena postaviť chrám zasvätený tomuto sviatku na mieste Kristovho Nanebovstúpenia.

zdroj: casoslov.sk

Christos voskrese!

Kristus svojím zmŕtvychvstaním porazil smrť, nám daroval život a nevyvrátiteľne dokázal pravdivosť svojho učenia a ukázal nám svoju Božskú moc. Sv. Ján Zlatoústy nám hovorí: „Každý, kto je zbožný a bohabojný, nech sa osvieži a teší z tejto krásnej a skvelej slávnosti. Kto je verný služobník, nech vojde s plesaním do radosti svojho Pána. Kto sa pôstom unavil, nech teraz prijme odmenu… Stôl je plný, jedzte všetci. Pokrm je pripravený, nech nikto neodchádza hladný. Všetci majte účasť na hostine viery, prijmite všetci bohatstvo dobroty. Nikto nech sa neponosuje na nedostatok, lebo prišlo spoločné kráľovstvo. Nikto nech sa nezarmucuje nad previneniami, lebo z hrobu zažiarilo odpustenie. Nech sa nik nebojí smrti, lebo Spasiteľova smrť nás oslobodila. Zničil ju ten, ktorého zajala. On zostúpil do predpeklia a peklu odňal korisť. A peklo sa zarmútilo, keď skúsilo jeho telo… Smrť, kde je tvoj osteň? Peklo, kde je tvoje víťazstvo? Kristus vstal z mŕtvych a ty si porazené. Kristus vstal z mŕtvych a padli démoni. Kristus vstal z mŕtvych a radujú sa anjeli. Kristus vstal z mŕtvych a vládne život. Kristus vstal z mŕtvych a nikto nezostal v hrobe… …a práve túto radostnú správu o zmŕtvychvstaní začíname oslavovať utierňou vzkriesenia v nedeľu Paschy. Kánon utierne Vzkriesenia je jedným z najväčších a najkrajších pokladov liturgického bohatstva Východnej cirkvi. Preto po všetky dni nášho života znova a znova volajme.

„Christos voskrese!“